dnes som tu aj s oficiálne prvým článkom v roku 2019. Vždy, keď príde nový rok mám pocit, že bude úžasný, no zároveň sa ho desím. Pritom je to len jeden deň, ktorý nemení nič, no zároveň všetko. Začíname písať iné číslice, kalendár sa namiesto pretáčania úplne vymení a život pokračuje ďalej. Človek má len iné očakávania a nové predsavzatia.

Lenže každý jeden deň môže byť nový rok. Každý jeden deň je začiatok, aby sme spravili niečo lepšie, než deň predtým. Prečo sa to potom berie tak významne, keď skončí kalendárny rok?

Ja si čas delím na ročníky v škole a leto. To má pre mňa omnoho väčší význam ako zmena kalendárneho roka. V podstate kvôli tomu, že nič sa zásadne nemení, všetko zostáva rovnaké. No v mysli to mám akosi nastavené, že i tento deň je výnimočný.

A je to tak. Každý 1. január je výnimočný, no s ním aj každý iný deň. Vnútri máme pocit, že sa niečo zmení, no pritom sa nemení nič. Tým, že je to veľmi dlhý časový úsek, máme pocit, že ho musíme oslavovať. Prečo podobne neoslavujeme každý mesiac? Týždeň? Alebo deň?

Vždy sa potom čudujeme, že ako je možné, že už je zrazu koniec roka.. „Len včera som si spisovala predsavzatia..“

Nemenujem nikoho konkrétne, ale aj seba zaraďujem do tejto skupiny. Aj ja som sa samej seba pýtala, že ako je možné, že to tak rýchlo ubehlo? Hlavne kvôli tomu, že nežijem v prítomnosti.

Tento rok bol zvláštny. Takto pred rokom som si povedala, že 2018 bude môj rok. Z časti som mala pravdu. Nariadila som si zmeniť sa, urobiť zo seba lepšieho človeka a venovať sa aktivitám ako meditácia, cvičenie, jesť zdravo a podobné veci. Taktiež som mala žiť v prítomnosti a sústrediť sa na veci, ktoré sa dejú okolo mňa pozornejšie. Prvá polovica roka bola ako tápanie v tme. Dobre, nemôžem byť až tak negatívna, ale bolo..

Počas tohto roka som sa hlavne zamerala na seba a na moje vnútro. Na pocity, myšlienky, skutky a myseľ. Telo som vynechala. Nestarala som sa o seba tak, ako by som mala. Moje svalstvo zlenivelo a moje telo neprijímalo látky, ktoré by malo.

Ale musím sa naozaj pochváliť.. Moja myseľ je omnoho čistejšia, zdravšia a otvorenejšia, než kedy bola. Naučila som sa prijať určité veci, s ktorými som sa v minulosti nedokázala vysporiadať. Opäť som sa naladila na pozitívnu vlnu a naučila sa na veci pozerať s nadhľadom. Snažím sa obmedziť overthinking a viem kontrolovať svoju myseľ tak, ako som ešte nikdy nebola schopná.

No stále som sa nenaučila žiť v prítomnosti. Na chvíľu sa mi to podarilo. Bolo to v lete, keď na mňa pôsobili všetky pozitívne sily. Toto leto bolo v určitých úsekoch magické. Hlavne jeden týždeň, ktorý prekonal všetky očakávania. Bol to tábor, ako inak. Strávila som ho s jednou mojou obľúbenou osobou, ďalšími novými ľuďmi a s mojou najlepšou kamarátkou - sestrou. Počas tohto týždňa sa stalo tak veľa, že som tomu ani sama nedokázala uveriť. Každý jeden deň bol prekvapenie a niečo nové sa udialo. Veľmi sa mi to páčilo a veľmi som si ho užila.

Počas tohto týždňa a ďalších významných týždňov v lete, som si oddýchla. Čerpala som energiu zo slnka, vody a vzduchu. Čerpala som energiu z trávy, ktorá mi privinula bosé nôžky a z kníh, ktoré som čítala. Keď si spomeniem, ako som na záhrade sedela s bosými nohami v tráve, nanukom v ruke a knihou v druhej, v duši sa mi rozleje pokoj.

A tento pokoj chcem aj v novom roku. Tento pokoj chcem v každom jednom roku. Nech i len na jeden jediný deň. V novom roku chcem snáď všetko. Rozhodla som sa, že chcem niektoré veci zmeniť. Niektoré veci, ktoré chcem zmeniť už strašne dlho.

Lenže viete, je to strašne ťažké zmeniť svoje zvyky. A nie som jediná, ktorá to vie. Je na to dôležitá pevná vôľa a odhodlanie. Oboje mám, ale chýba mi motivácia. Nechcem opustiť pohodlie zlozvyku a zlého návyku. Lebo viem, že to bude ťažké. Ani neviem čo ma brzdí.. Lenivosť? Asi je to tak. Ani neviem kedy sa ku mne prikovala, ale živím ju už dosť dlho, aby ma dokázala ovládnuť.

Už to nedovolím. Nedovolím, aby ma hlúpe zvyky ťahali k dnu, aby ma držali ďalej od mojich snov a života, ktorého chcem. Za všetko, čo v mojom živote nie je také aké chcem, môžem viniť len seba. Viem, že určité veci sa nedajú zmeniť a som s nimi zmierená, ale nedokážem sa zmieriť s tým, že si ničím život.

Neviem si organizovať čas, som lenivá, pomalá, nikam sa neponáhľam a keď si na mňa usadne čas, nadávam si. Čas je mojim veľkým nepriateľom, no ja sama som svojim najväčším. Viem si priznať chybu, neviním z toho ostatných a ani ostatné veci. Viem, že ak by som ja chcela, mohla by som to mať. Hocičo, do čoho by som sa pustila. Ale mne chýba ten zápal.

A tento rok sa to všetko zmení. Povedala som si to aj pred polrokom, aj minulý rok.. Dokonca aj pred týždňom, ale stále sa vraciam k starým návykom. Som si vedomá toho, že to nebude zo dňa na deň a že to bude dlhá práca, no nič si viac neprajem, ako toto.

Zmeniť svoje návyky. Ako som sa naučila kontrolovať svoju myseľ, musím sa naučiť kontrolovať svoje konania a čas.

Keď mám pravdu povedať.. Tento článok som písala na dvakrát. V poslednej dobe mám problémy s písaním. Keď som si na to odvykla, neviem sa naladiť naspäť. A to je ďalšia z vecí, ktoré si želám. Budem na sebe pracovať a snažiť sa, lebo pocit, že ma niečo brzdí v písaní je odporný a ťaží ma ako kameň na srdci.

Dúfam a pevne verím, že sa vám článok páčil a že vám možno niečo predal. Pri písaní článkov myslím predovšetkým na seba a na to, aby som sa vypísala, no pomáha to nielen mne, ale aj iným. Snáď ste si v tomto článku našli niečo, čo vás donútilo premýšľať a možno aj dopomohlo k novému predsavzatiu.

Ďakujem roku 2018 za to, že ma dostal tam, kde som teraz. Aj keď mám občas pocit, že bol úplne nezáživný, stalo sa tak veľa... Predovšetkým v mojej hlave, čo je pre ostatných navonok nebadateľné. No dôležité je, že som dosiahla to, čo som si priala. Zmenila som sa.