Greeting from Nicol Marie,

Deje sa niečo neuveriteľné! A to, že píšem článok načas. Naposledy čo som vydávala Book Talk, tak tuším vyšiel iba jeden, ktorý bol zameraný na jeden mesiac. Každopádne som rada, že teraz sa blogu venujem a otváram ho s láskou, prichádzam s novými nápadmi na články a som odhodlaná sa blogu  venovať častejšie. Neviem prečo, ale vždy keď píšem, napĺňa ma to zvláštnou energiou, ktorá prúdi celým mojim telom a dokáže mi vyčarovať úsmev na tvári.

Ani netuším z akého dôvodu som nevydávala články pravidelnejšie počas posledného roka, čo tento blog mám. Veľmi mi to chýba a celkovo aj moje mladšie roky, keď bol blog jednoducho miesto, kde som sa musela raz za mesiac objaviť. Kde som vypísala všetko čo som mala na srdci a keď som si bola istá, že to aj niekto číta. Tento pocit mi pri tomto blogu trochu chýba. Trochu mi začína chýbať aj celá ta predstava komunity na stránke blog.cz, kde som predsa len poznala nejakých blogerov, blogeri poznali mňa a mali sme sa k sebe ako dostať. No teraz mám pocit, že som uväznená sama na tomto blogu a netuším ako sa z tohto ostrovčeka dostať.

Ale k predmetu dnešného článku poprosím. August je už za nami a ja mám zopár kníh na zozname, ktoré prešli popod moje pomyselné fúzy. Nie je ich však toľko, ako by som chcela. Jednak som nemala toľko chuti na čítanie, ale ani moje pokračovanie dokonalej knižnej série sa mi nedostalo do rúk, lebo slečna alebo slečnoš, ktorý ju mal požičanú z knižnice ju nevrátil. (ale teraz ju už čítam!! A nedokážem sa jej nabažiť.)

Alyson Noel – Kruté leto

Chcela som nejakú knihu, ktorá by zaplnila medzeru medzi druhou a treťou časťou série Červená kráľovná. V tom čase som cestovala na pár dní preč a netušila som, že ju prečítam v priebehu dvoch dní ešte pred výletom. Kniha bola veľmi jednoducho písaná, mala zaujímavú formu, ktorá mi zo začiatku nesedela. Úprimne, stále neviem či sa mi páčila alebo ani nie. Chýbala mi priama reč, opis a nejaký ten.. no pocit, že som v príbehu. Nevedela som sa doň poriadne vžiť, keďže to bola skôr forma denníka. Hlavná postava si písala blog, písala maily, písala pohľadnice a denník. Nikdy tam nebol priamy čas a to čo sa reálne v ten moment dialo. Všetko to bola len forma zápiskov. Ten štýl akým to bolo spracované je veľmi zaujímavé a ešte nikdy som nič podobné nečítala, to musím uznať.

Čo sa postavy týka, zo začiatku mi vadila ale bolo mi jasné, že sa to v priebehu zmení, že sa bude vyvíjať. A musím povedať, že ma veľmi prekvapila, dokonca som si ju obľúbila. No ako sa len dalo, lebo veľmi som sa jej nedokázala priblížiť, keďže mi to celé prišlo také neosobné. Už som myslela, že kniha sa mi nebude vôbec páčiť, ale naozaj, vývoj udalostí bol pekný, príjemný a taký letný. 

Niečo, čo som chcela. A musím sa priznať, aj som plakala. Autorka použila nejaké krásne myšlienky, ktoré si uvedomujem aj ja a celkom ma to zasiahlo. No aj tak knihu hodnotím celkom nízko, ale to len preto, lebo som od nej očakávala viac. 

Hodnotenie: 3/5

Laura Silverman – Leto bez vody

Schválne som si vyberala knihy, ktoré sú o letnej téme. Druhá kniha, po ktorej som počas augusta siahla nebola o ničom inom. Musím sa priznať, že sa mi do nej veľmi nechcelo a jej čítanie som odkladala a predlžovala. Neviem prečo, keďže bola skvelá. Oddychové čítanie pre dievčatá, ktorá sa počas dovolenky nudia – tak by som to zhrnula. Ale zároveň na tej knihe bolo niečo, čo ma donútilo premýšľať. Neviem či to bolo práve tým, že som podobnú situáciu ako hlavná hrdinka zažívala v určitom čase letných prázdnin aj ja sama, alebo má spisovateľka jednoducho skvelý talent nepozorovane vsunúť hlbokú myšlienku do letnej knihy.

Na knihe sa mi páčilo, že bola iná a to hlavne kvôli postavám. Chlapec, ktorý je na obálke vyobrazený s hlavnou postavou má totiž iba jednu ruku. Ešte nikdy som nečítala knihu, ktorá by sa odohrávala v tomto čase a mala hrdinu s takýmto hendikepom. Bolo to niečo iné, niečo čo ma úplne zaskočilo, no nepremýšľala som o tej postave vôbec inak. Neviem, bolo to tak prirodzene vykreslené, až ma to samú prekvapuje. Častokrát som na jeho hendikep zabúdala, ak sa mám priznať. a páčilo sa mi, že hlavná postava k tomu zaujala podobný postoj.

Čo sa týka hlavnej hrdinky – Anise, obľúbila som si ju. Celkom mám rada taký typ postavy, akým bola, no v reálnom živote by ma taká osoba nanajvýš odpudzovala. Teda, aspoň myslím. Ale veľmi sa mi páčilo, ako počas knihy viditeľne rástla a to si na knihách tak veľmi cením, že to je až neuveriteľné. To ma privádza k poslednej myšlienke – ak chcete zažiť letné dobrodružstvo, byť vytrhnutí z vašej komfortnej zóny ako Anise a objavovať nové zákutia svojej osoby a sveta samého, prečítajte si túto knihu. A radím, v lete to má fakt svoje čaro. Možno keď nepôjdete na nejakú dovolenku k moru, siahnite po nej dvakrát tak rýchlo ako keď pôjdete. Nie nadarmo to je Leto bez vody.

Hodnotenie: 4/5

To boli bohužiaľ všetky knihy, čo som za mesiac august prečítala. Veľmi často sa mi nestáva, že prečítam tak málo kníh, ale čo už. Do toho som ešte čítala jednu, ktorú vám možno čoskoro predstavím, ale keďže to nie je fikcia, tak sa do toho po hlave nepúšťam. Každopádne, to by bolo k dnešnému článku všetko a ja si idem ešte užiť zvyšok dňa. Dúfam, že si ho užijete rovnako dobre ako ja! 
Vaša NM