Uff, už strašne dlho som nezačínala článok s týmto pozdravom. Viete si to predstaviť? Po roku a dvoch mesiacoch sa opäť vrátiť do zabehnutých koľají? Ja veru ani nie. Je to.. čudné.

A vy sa asi pýtate sami seba, prečo to teda robím? Nuž, ani sama neviem. Blog b4edl nemal nikdy dostať šancu na ďalší život. Mal zostať tam, kde je. Ticho si prežívať medzi ostatnými blogmi a jednoducho čakať, kým ho niekto opäť neobjaví.. Len s jednou chybou - bol by neaktuálny. Ten blog je naozaj neaktuálny, starý a celkom smutne zabudnutý. No je to veľká čas môjho života. Prežila som s ním skoro dva roky pred tým, ako som ho ukončila. Vyvíjala som sa tam. Či už ako osoba, v štýle písania alebo po grafickej stránke. Tam som sa naučila základy, s ktorými som sa mohla posunúť ďalej.

Určitého času bol posledný článok na tom blogu, ktorý hovoril o tom, ako sa chcem posunúť a prečo je nutné tú kapitolu uzatvoriť. Mala som neskutočnú dilemu, či to mám urobiť, alebo nie.. Predsa len, bol to blog, na ktorom som trávila veľa času. Bol to môj najlepší kamarát, denník.. Ľudia, ktorí tam chodili, to tam mali radi. A zrazu som sa toho mala vzdať?

Keď sa tak stalo, presunula som sa na iný blog. Tam boli články prepracovanejšie, originálnejšie a fakt pekné, ale nebol to b4edl. Viac som sa zameriavala na úvahy a podobne.. Je to môj najobľúbenejší typ článkov, takže preto. Ale stále mi niečo chýbalo. Chýbalo mi to uvoľnenie sa. Tá pohoda a pohodlie domova, ak to tak môžem nazvať. Nemohla som si len tak napísať článok o tom, čo som objavila. Aký nový interpret sa mi páči a čo nové som našla za nejaký mesiac. Nebolo to dovolené, lebo to bol blog určený na úvahy. A ja som nechcela vybočiť.

Na b4edl to bolo vždy hlavne o tom, aby som písala čo som chcela. Žiadna cenzúra, žiadny kritici, žiadne perfektné články. Jednoducho nefalšovaná ja... To kúzlo, aj napriek tomu, že som tam písala viac úvah, ktoré o mne hovorili občas až príliš, sa jednoducho vytratilo.

Ten blog som si po ani nie pol roku aj zrušila a presťahovala som sa z blog.cz na blogspot.sk.. Tam to bolo celé nejaké hektické (a aj stále trochu je), ale zvykla som si. Lenže to už ten blog zostal na bode mrazu. Odvtedy som ho párkrát otvorila a to bolo všetko. Bohužiaľ, nebolo mi súdené s tým tak naďalej pokračovať. Ten blog dostal novú funkciu a ja som si uvedomila, že iné východisko nie je. Ten blog existuje ešte stále, ale je zabudnutý a pravdepodobne ešte aj dlho zostane.

Potom vznikol jeden, kde som si vytvorila úplne nové meno a všetko, aby nikto nevedel, že som to ja. Písala som tam v podstate to isté ako na ten môj úvahový blog, ale s úplnou voľnosťou. Lenže všimla som si , že to nie je to, čo chcem. Áno, chcela som tým pomôcť veľa ľuďom, nielen sebe, ale nevychádzalo mi to. Nielen preto, že o ňom nikto nevedel, ale aj preto, že som sa jednoducho bála, že sa o ňom niekto dozvie. Tie články mi pomáhajú uvedomiť si veľa vecí.. Ale na to, aby som ich písala nepotrebujem blog. Takže som ho zrušila.

A včera som sa jednoducho a spontánne rozhodla, že sa vrátim na doménu b4edl... Ten blog jednoducho len tak nevymažem a nezmizne z môjho života ani keby som chcela. Tým, že som sa už v tom blogerskom svete naozaj posunula, tu nebudú také články, na aké ste zvyknutí, ale zároveň ich tu bude viac než dosť! Musím predsa dohnať to, čo som zameškala, no nie?

Dúfam, že sa vám tu bude páčiť tak, ako vtedy.. Dúfam, že si tu nájdete váš šálok kávy a budete sa sem s radosťou vracať tak, ako aj ja.

Ľúbim vás a ďakujem, že mi dávate silu!