prosím.

Najbližší mesiac si prosím pokoj. Pokojné vianočné koledy a piesne. Vôňu sladkého pečiva a sviečok. Deky, čaje, kakao a teplé ponožky. Dobré knihy a úsmevy. Sneh a chladný vzduch. Teplé a pohodlné svetre. Neskutočne veľa hudby, tanca a smiechu. To si prosím.

A čo si prosíte vy?

Greeting from Lily,

taký menší úvod do dnešného článku. Nenapísala som dobré dva mesiace ak sa nemýlim, však? Ani sama neviem prečo. Nemám na to nejaký závažný dôvod, jednoducho som lenivá. Lenivosť vo mne zabíja snáď všetko. Myslím, že som si už našla nejaké predsavzatie na budúci rok.

Verili by ste tomu? O pár dní je nový rok, rok 2019. Je to ako včera, čo som si spisovala predsavzatia, rozmýšľala a fantazírovala nad rokom 2018. Neviem úprimne posúdiť, či sa vyvíjal podľa mojich predstáv, ale určite bol úžasný! Určite lepší ako predchádzajúci. Plný sebapoznania a rozmýšľania o sebe samej a všetkom, čo chcem. Upratala som si hlavu a som pripravená na ďalší rok. Možno tomu venujem samostatný článok, čo by ma tiež celkom bavilo, lebo naposledy som to neurobila, pokiaľ sa nemýlim.

Lenže chcela by som sa venovať nejakému tomu life updatu, alebo ako to len nazvať.

Za tie dva mesiace sa toho stalo veľa, ale zároveň aj nič. Väčšinou to bola škola, okolo čoho sa všetko odvíjalo, ale okrem toho som si tie mesiace výrazne užila! Strávila som čas s rodinou, s mojou kamarátkou, s ktorou sme sa veeľmi zblížili za čo som dosť rada, asi som sa rozdelila s mojou (bývalou) najlepšou kamarátkou, našla si crusha, zanedbávala blog a denník, začala chodiť na španielčinu.

A čo by som tento mesiac chcela zmeniť?

Určite môj životný štýl. Doteraz (doslova, pokým som nezačala písať tento článok), tak som bola so všetkým spokojná, s väčšinou teda.. Ale najdôležitejšie veci, ktoré ma priškrcujú a nechcú ma pustiť sú lenivosť a (ne)motivácia. Lenivosti mám nadbytok a motiváciu vôbec. Lezie mi to na nervy. Som neustále unavená a sľubujem všetko, ale nedodržím nič. Predovšetkým samej sebe. Namiesto produktívnej práce si všetko nechám na ďalší deň a radšej sa ponorím do mora sociálnych sietí a podobných hlúpostí. Och, keď to teraz píšem všetko, čo som si nechcela priznať je zrazu skutočnosťou.

Vždy si poviem, že na tom mám ešte veľa času, že to netreba robiť teraz. Vlastne mrhám časom, ktorý som dostala skoro každý deň. Väčšinu času trávim môj neproduktívne. Baví ma to, cítim sa lepšie, ale na konci dňa, keď zistím, čo všetko som mohla urobiť ma to dosť zamrzí. Ja som so svojim životom spokojná. Vlastne ani netuším čo ma chytila taká čudná pesimistická nálada. Väčšinou taká nie som. Som pozitívna, vidím len svetlo a svetlé stránky. Dnes som pár minút za prvou polovicou dňa a už dve hodiny sa pripravujem na prácu, no namiesto toho ma pochytila nálada na písanie. Už okolo blogger ikonky prechádzam kurzorom zopár dní, no nejako mi to nikdy nevyjde. Prečo? Hm, ani sama neviem. A to je ten problém.

Väčšinou sa mi nechce, ako som už spomínala. Nemám na to čas a mám dôležitejšie veci na práci. Avšak, nemusela by som, keby že to všetko spravím už skôr. A tu nastáva ten problém. Veľký a závažný, ktorý odstránim. Už dlho, veľmi dlho si hovorím, že ho odstránim, ale vždy to nechám na neskôr (!!!! je to tak absurdné, až sa mi z toho chce smiať). Lenivosť a disorganizácia. Môžem ich nazvať mojimi dvoma sestrami, ktoré mi strpčujú život. A ja som medzi nimi uväznená ako Popoluška. Lenže v tomto príbehu sa nezjaví ani Dobrá Víla či princ. Som tu jedine ja sama. Musím to všetko zvládnuť sama a hlavne to chcieť sama. Keď si však niečo zaumienim, jedna z nich príde a zhodí ma. A potom Popoluškin otec  - Motivácia. Príde iba občas, aby ma vyslobodil z tohto hrozného príbehu.

Och, teraz sa vážne cítim ako nejaký blázonko. Prirovnávam sa tu k Popoluške (ale veľmi presne) a rozmýšľam nad tým, ako vám vysvetliť, čo sa deje. Aspoň, že tu neospravedlňujem samú seba pred vami (skôr pred sebou, lebo tu takmer nikto nie je). Dobre, ale tuším ste pointu pochopili.

Mesiac december sa bude niesť v tomto duchu. Dnešok sa bude niesť v tomto duchu. Zajtrajšok sa bude niesť v tomto duchu a dúfajme, že sa moje návyky zmenia a že to silná a emancipovaná žena Popoluška/ja zvládne.

Asi všetko, k dnešnému messy článku, ktorý ma pripravil o rozum a doslova mi pri ňom vybuchla hlava. Nechápem, že so schopná také hlúposti vypotiť a poslať ich do éteru. Ale čo už so mnou?

ILY <3

Greeting from Lily,

tak dlho som nepísala článok, ktorý by nebol úvaha alebo niečo podobné. Hrozne mi to chýba a som neskutočne rada, že som sa k tomu vrátila. Vždy, keď si spomeniem na blog sa mi v mysli vybavia tie krásne obrázky, veľa pozitívnych myšlienok, inšpirácia a farby. Neviem, ale možno je to šťastie, čo mi preblysne mysľou, keď si spomeniem na b4edl. Viete, tí ktorí ste tu boli od začiatku to možno vidíte. Ten progres, tú cestu, ktorú som prešla. Všetky tie roky, ktoré som strávila na tom blogu ma obohatili. Aj ako človeka a aj v mojich skúsenostiach v tvorbe. Boli to moje najšťastnejšie roky. A tie roky už nedokážem vrátiť späť, ale dokážem vrátiť aspoň kúsok svetla. Tento blog bol mojím svetlom.

No, ale aby som zbytočne nechodila okolo horúcej kaše, chcem vám povedať, čomu sa dnes budem venovať. Už som mala tento článok v hlave veľmi dlho. Prvé tri dni, čo začalo leto bola moja myseľ niekde úplne inde. Rozmýšľala som, čo budem robiť celé leto. Čo ak zostanem doma a nebudem nič robiť? Čo ak sa so mnou nikto nebude môcť stretnúť? Veľa zbytočných a zaťažujúcich myšlienok. Toľko negativity cez tieto krásne dni.

Ale niečo na tom predsa len bude.. Dnes som videla taký "citát", ktorý hovoril niečo v tom zmysle, že sme frustrovaní, lebo si myslíme, že musíme robiť niečo veľmi super cez prázdniny.

Vôbec to tak nie je! Prázdniny sú o tom, aby sme si oddýchli od školy, od práce a od povinností, nie si zbytočne zaťažovať hlavu. Toto je môj najväčší problém, ktorý sa budem snažiť toto leto odstrániť. A vy by ste mali tiež. Nemusíte sa cítiť previnilo, tak ako ja, keď len ležíte v posteli a pozeráte seriály. Jeden deň oddychu od ľudí, od povinností, od myšlienok je fajn. Robte to, čo vás robí šťastnými a to, čo vás baví a dodáva vám energiu.

Ja som pre tento článok zostavila zoznam pre stratené duše, ktoré už vyčerpali ten svoj. Viem, že dva mesiace je málo, ale zároveň nehorázne veľa, pokiaľ celé dni nič nemáte naplánované. Takže tu mám desať bodov, ktoré toto leto spravím ja, aby som si ho oživila.

Greeting from Lily!

Takže na úvod by som rada povedala, že Lily je iba prezývka. Nesie sa so mnou už tri roky a som za to veľmi rada. Na tento blog som sa vrátila, aby som mohla rozvíjať svoje schopnosti, aby som predávala ostatným ľuďom moje myšlienky, postrehy a podelila sa o kus života.

No ale ako by som sa popísala?

Tým, že už so sebou žijem nejaký ten čas, si dovoľujem povedať, že som momentálne najlepšia verzia samej seba. Po dlhom čase sa naozaj cítim veľmi komfortne vo svojom tele a mysli. Povahovo som jednoducho vodnár. Vzdušné znamenie, ktoré rado experimentuje, vrhá sa do nových dobrodružstiev a má potrebu vyčnievať. Jednoducho milujem slobodu. Nenávidím stereotypy, ktoré už existujú nekonečne dlhé veky. Som revolucionársky typ, ktorý chce zmeniť svet. Milujem maličkosti a šialenstvá. Som nepredvídateľná a bláznivá. Rada sa zabávam a vyhľadávam spoločnosť iných ľudí, no aj napriek tomu som celkom uzavretá. Milujem svoju rodinu a snažím sa im venovať veľa času. Milujem smiech a zábavu. Hlavne však slobodu! Odviazať sa a nemyslieť. No veľmi mi nejde žiť v prítomnosti.

Tiež mi veľmi záleží na ostatných ľuďoch, no aj na sebe samej. Mením názory tak rýchlo, ako to len ide. Taktiež aj stavy, nálady a pocity. Myšlienky mi v hlave víria rýchlosťou, akú si ani neviete predstaviť. Som chodiaci paradox, ktorý sa vyžíva v tom, keď môže robiť niečo, čo ostatní nečakajú. Taktiež nemám rada, keď mi niekto rozkazuje alebo hovorí, čo mám robiť. Často sa staviam do vodcovských pozícii a užívam si rozdeľovanie práce medzi ostatných. Som perfekcionista, ktorý však nevie plánovať čas. Som večne posledná, lebo všetko má svoj čas. Prokrastinujem a nikam sa neponáhľam.

Hm, tak to by bolo v takej skratke asi všetko o mojej povahe. 

Do záujmov patrí určite písanie, tanec, čítanie, spánok, snívanie s otvorenými očami, učenie sa nových vecí a spoznávanie nových ľudí. Rada fantazírujem a som myšlienkami inde. Rada fotím a hľadám vo veciach umenie. Rada pozerám seriály a milujem jedlo! S láskou sa pozerám na sladkosti a ovocie. Najviac však milujem vodu. Vodu ako nápoj a vodu ako živel. Rada by som sa naučila surfovať a plávať v mori donekonečna.  Mám rada všetko spojené s prírodou a pokojom. V poslednej dobe je mojim každodenným habitom počúvanie hudby. Najradšej mám môjho obľúbeného Troye Sivana, ktorý je môj favorit už rok. Vlastne, možno viac, lebo ho poznáte z môjho starého blogu. Najnovšie som si zamilovala Dua Lipu a Sigrid. Ale počúvam mix všetkého. Od klasiky po jazz, pop, alternative a možno jemný rock. Všetko čo sa mi páči a všetko čo pasuje k môjmu dňu a nálade. Ale ak už to máte vedieť tak ďalej mám rada Sam Smith, Years & Years, Harry Styles, Ariana Grande, Selena Gomez, Justin Bieber, Arctic Monkeys atď... Je toho veľa.

Eh, takže v takej skratke asi všetko. Obsiahla som iba minimum, lebo všetko ostatné sa dozviete z článkov a podobne. Dúfam, že som sa vám ako osoba aspoň trochu zapáčila a že vás to namotivovalo čítať môj blog! Chcem sa tu totiž prezentovať taká, aká som. 

Greeting from Lily!