prosím.

Najbližší mesiac si prosím pokoj. Pokojné vianočné koledy a piesne. Vôňu sladkého pečiva a sviečok. Deky, čaje, kakao a teplé ponožky. Dobré knihy a úsmevy. Sneh a chladný vzduch. Teplé a pohodlné svetre. Neskutočne veľa hudby, tanca a smiechu. To si prosím.

A čo si prosíte vy?

Greeting from Lily,

taký menší úvod do dnešného článku. Nenapísala som dobré dva mesiace ak sa nemýlim, však? Ani sama neviem prečo. Nemám na to nejaký závažný dôvod, jednoducho som lenivá. Lenivosť vo mne zabíja snáď všetko. Myslím, že som si už našla nejaké predsavzatie na budúci rok.

Verili by ste tomu? O pár dní je nový rok, rok 2019. Je to ako včera, čo som si spisovala predsavzatia, rozmýšľala a fantazírovala nad rokom 2018. Neviem úprimne posúdiť, či sa vyvíjal podľa mojich predstáv, ale určite bol úžasný! Určite lepší ako predchádzajúci. Plný sebapoznania a rozmýšľania o sebe samej a všetkom, čo chcem. Upratala som si hlavu a som pripravená na ďalší rok. Možno tomu venujem samostatný článok, čo by ma tiež celkom bavilo, lebo naposledy som to neurobila, pokiaľ sa nemýlim.

Lenže chcela by som sa venovať nejakému tomu life updatu, alebo ako to len nazvať.

Za tie dva mesiace sa toho stalo veľa, ale zároveň aj nič. Väčšinou to bola škola, okolo čoho sa všetko odvíjalo, ale okrem toho som si tie mesiace výrazne užila! Strávila som čas s rodinou, s mojou kamarátkou, s ktorou sme sa veeľmi zblížili za čo som dosť rada, asi som sa rozdelila s mojou (bývalou) najlepšou kamarátkou, našla si crusha, zanedbávala blog a denník, začala chodiť na španielčinu.

A čo by som tento mesiac chcela zmeniť?

Určite môj životný štýl. Doteraz (doslova, pokým som nezačala písať tento článok), tak som bola so všetkým spokojná, s väčšinou teda.. Ale najdôležitejšie veci, ktoré ma priškrcujú a nechcú ma pustiť sú lenivosť a (ne)motivácia. Lenivosti mám nadbytok a motiváciu vôbec. Lezie mi to na nervy. Som neustále unavená a sľubujem všetko, ale nedodržím nič. Predovšetkým samej sebe. Namiesto produktívnej práce si všetko nechám na ďalší deň a radšej sa ponorím do mora sociálnych sietí a podobných hlúpostí. Och, keď to teraz píšem všetko, čo som si nechcela priznať je zrazu skutočnosťou.

Vždy si poviem, že na tom mám ešte veľa času, že to netreba robiť teraz. Vlastne mrhám časom, ktorý som dostala skoro každý deň. Väčšinu času trávim môj neproduktívne. Baví ma to, cítim sa lepšie, ale na konci dňa, keď zistím, čo všetko som mohla urobiť ma to dosť zamrzí. Ja som so svojim životom spokojná. Vlastne ani netuším čo ma chytila taká čudná pesimistická nálada. Väčšinou taká nie som. Som pozitívna, vidím len svetlo a svetlé stránky. Dnes som pár minút za prvou polovicou dňa a už dve hodiny sa pripravujem na prácu, no namiesto toho ma pochytila nálada na písanie. Už okolo blogger ikonky prechádzam kurzorom zopár dní, no nejako mi to nikdy nevyjde. Prečo? Hm, ani sama neviem. A to je ten problém.

Väčšinou sa mi nechce, ako som už spomínala. Nemám na to čas a mám dôležitejšie veci na práci. Avšak, nemusela by som, keby že to všetko spravím už skôr. A tu nastáva ten problém. Veľký a závažný, ktorý odstránim. Už dlho, veľmi dlho si hovorím, že ho odstránim, ale vždy to nechám na neskôr (!!!! je to tak absurdné, až sa mi z toho chce smiať). Lenivosť a disorganizácia. Môžem ich nazvať mojimi dvoma sestrami, ktoré mi strpčujú život. A ja som medzi nimi uväznená ako Popoluška. Lenže v tomto príbehu sa nezjaví ani Dobrá Víla či princ. Som tu jedine ja sama. Musím to všetko zvládnuť sama a hlavne to chcieť sama. Keď si však niečo zaumienim, jedna z nich príde a zhodí ma. A potom Popoluškin otec  - Motivácia. Príde iba občas, aby ma vyslobodil z tohto hrozného príbehu.

Och, teraz sa vážne cítim ako nejaký blázonko. Prirovnávam sa tu k Popoluške (ale veľmi presne) a rozmýšľam nad tým, ako vám vysvetliť, čo sa deje. Aspoň, že tu neospravedlňujem samú seba pred vami (skôr pred sebou, lebo tu takmer nikto nie je). Dobre, ale tuším ste pointu pochopili.

Mesiac december sa bude niesť v tomto duchu. Dnešok sa bude niesť v tomto duchu. Zajtrajšok sa bude niesť v tomto duchu a dúfajme, že sa moje návyky zmenia a že to silná a emancipovaná žena Popoluška/ja zvládne.

Asi všetko, k dnešnému messy článku, ktorý ma pripravil o rozum a doslova mi pri ňom vybuchla hlava. Nechápem, že so schopná také hlúposti vypotiť a poslať ich do éteru. Ale čo už so mnou?

ILY <3