Greeting from Lily,

Vítam vás pri ďalšom článku, na ktorý som sa veľmi dlho tešila. Ako ste si z názvu všimli, článok bude o škole. A dokonca je to môj úplne prvý článok z edície Back to school vôbec! Ani na mojich starých blogoch som to nerobila, takže neviem ako začať a čo vlastne robiť.

Ešte na úvod by som len chcela povedať, že ak máte záujem o viac článkov z tejto série, tak mi napíšte do komentárov o čom by článok asi mal byť. A to je asi všetko, takže by sme mohli začať. Uf, som mierne nervózna, popravde.

Na úvod by som vás chcela oboznámiť so mnou a mojou školou. Už v niektorých článkoch na predchádzajúcom blogu som spomínala čo sa chystám robiť s mojou školou. Ani popravde neviem, či som napísala ako to dopadlo, ale pre tých čo to chcú vedieť, dostala som sa na bilingválnu školu. Takže mám dokopy na konte deväť rokov štúdia a v tomto článku zhrniem najužitočnejšie rady, tipy a postrehy, ktoré sa na mňa nalepili počas školy.

O pár rokov by som možno aj urobila nejaký článok, kde by som zhrnula celú moju strednú školu a povedala vám o tom niečo viac. Viem, že to je ešte ďaleko, ale ak by to chcel niekto prečítať, dajte mi vedieť. Viem, že aj sama by som si rada taký článok prečítala predtým, ako som išla na strednú.

Tento článok bude napísaný spôsobom, že mám pár dôležitých bodov, ktoré by som chcela prebrať. 

Spísala som si to, lebo viem, že by to bolo dosť hlúpe, ak by som to neurobila. Aspoň hodinku som tu sedela a rozmýšľala nad všemožnými vecami, ktoré by som chcela spomenúť. A verte mi, nie je ich málo. Taktiež som zvedavá, ako to napíšem ako jeden celok, ktorý bude mať hlavu aj pätu. Takže, držte palce ľudia a poďme na to.

UČENIE

Napísala som to veľkým a tučným, lebo je to veľmi dôležitá vec. Ja som sa učila vždy. Nikdy som nebola to dieťa, ktoré by školu flákalo a úplne na ňu kašlalo. To nie. Ja som si to sama nechcela dovoliť. Nechcela som totiž riskovať, že keď sa nenaučím, môže ma postihnúť zlá známka alebo horšie – pocit viny. Moji spolužiaci mi vraveli, že oni sa neučia a že to napíšu tak, ako vedia. Lenže v skutočnosti sa učí každý. Aj keď navonok hráte flákača, ak ste na dobrej škole a s dobrými známkami, niečo pre to musíte robiť. Lenže ako sa najefektívnejšie učiť? Ja som to zisťovala počas ôsmych rokov. V ôsmom ročníku som mala podľa mňa najvyšperkovanejší spôsob učenia. Všetko som zvládala a mala som skvelé známky. A hlavne som nebola pod tlakom. A viete prečo? Lebo som si našla štýl učenia, ktorý mi vyhovoval najviac. Ak ste ho ešte nenašli a neviete, čo máte robiť, som tu aj so všetkým čo som sa naučila.

Prvá rada je taká, že to všetko začína hneď po škole. Ja som si vytvorila taký plán, ktorý mi nesmierne pomáhal. Hneď, ako som prišla zo školy, som si sadla k učeniu. Možno to znie ako klišé, ktoré hovoria mamy a učiteľky, ale je to naozaj efektívne. Náš mozog pracuje v tom čase ešte veľmi dobre. A navyše, máme všetky povinnosti z krku a môžeme sa venovať našim obľúbeným aktivitám a nemusíme sa stresovať. A mám aj taký malý bod pre ľudí, ktorí do školy dochádzajú. Ak máte chvíľu voľna, môžete sa učiť aj v autobuse či vo vlaku. Môžete tým ušetriť čas, o ktorý prichádzate, kým cestujete. Viem, že sa vám to dvakrát nechce, ale ak máte toho ešte veľa, je veľmi dôležité rozvrhnúť si svoj čas a určiť si priority, lebo to dopadne tak, že budete všetko robiť na poslednú chvíľu ako ja.

Ďalšia dôležitá vec je nájsť si to, čo vám vyhovuje najviac. Ja sa napríklad rada učím v tichosti. Občas si zapnem hudbu, ale to fakt málokedy. Ale ak vám to pomáha pri učení, tak do toho! Len dávajte pozor, aby ste si vypli všetky upozornenia a dali si telefón dostatočne ďaleko od seba, lebo vás to môže rušiť. A to je ďalšia vec. Nedovoľte, aby vás niečo rušilo! Mobil, kniha, počítač.. všetko, čo vám ruky podáva musí ísť preč z dohľadu. A ak vám nerobí dobre, keď sa okolo vás motá nejaký príslušník rodiny, dajte doma vedieť, že sa učíte a potrebujete chvíľku kľudu. Ja to veľmi dobre poznám, lebo sa mi to deje neustále. Občas to tolerujem, ale niekedy to fakt nezvládam.

Ďalej by sme si mali vyhradiť jedno miesto, kde sa budeme učiť. Ako väčšina ľudí volím písací stôl v mojej izbe. Je to miesto, kde mám všetky školské pomôcky. Taktiež mi nad ním visí moja nástenka so všetkým potrebným. Mám tam aj dostatok svetla a hlavne pohodlnú stoličku. To isté, by ste mali mať aj vy. Učenie sa a písanie si domácich úloh v posteli je veľmi nevhodné. Nielen, že to ničí našu chrbticu, ale aj nám to podvedome našepkáva, že sa v posteli učíme. Psychika a hlava je veľmi silná vec. A ak máme zo školy stres a občas negatívne postoje, nebudeme dvakrát milovať miesto, kde sa učíme. A teraz nehovorím o škole. Ja sa preto výhradne učím pri stole a keď si ľahnem do postele viem, že už mám oddych. A k tomu všetkému je tiež dôležité, aby sme mali pri stole dostatok svetla a pohodlné oblečenie. Ja si často otváram okno, aby som mala veľa čerstvého vzduchu a tiež pijem vodu, ktorá mi pomáha zostať fresh.  

A keď už sa k tomu stolu usadíme a pripravíme sa, že sa budeme učiť, mali by sme si aj spraviť nejaký ten plán. Už som spomenula, že sa treba učiť hneď po škole a pri stole. No ako sa do toho pustiť, keď je toho strašne moc? Predovšetkým treba byť v pohode. Keď nabehnete na svoj zaužívaný systém, nemusíte byť pod takým tlakom ako ostatní. Poznáte ten pocit, keď zrazu zistíte, že o dva dni máte ten spomínaný veľký test? A hneď o tri dni projekt, ktorý ste ešte nezačali robiť? Ja to poznám veľmi dobre. Tento rok som bola totiž najmenej organizovaný človek na tejto planéte. A najmenej v pohode človek. A úplne som kašlala na všetko, čo som sa za tie roky naučila. Preto tento článok píšem nielen pre vás, ale aj pre seba.

Kedysi som sa totiž učila z hodiny na hodinu. Och, viem. Znie to až šialene, ale naozaj to fungovalo! Vždy som vedela, že si musím prečítať poslednú látku z biológie, lebo je možné, že ma bude skúšať. A keď prišla písomka, všetko bolo ľahšie, lebo som to už vedela. Stačilo si to zopakovať a je to. Moja učiteľka slovenčiny nám povedala, že keď si preopakujeme učivo, ktoré sme sa za ten deň naučili, malo by nám to pomôcť. Popravde, praktizovala som to prvé tri dni, potom ma to prešlo. Neviem, či to je v skutočnosti účinné, ale za skúšku nič nedám. V skratke to znamená, že každý jeden deň sa budeme musieť učiť. Ale neľakajte sa. Keď si na to zvykneme, nebude to také strašné. Vyhneme sa stresu a nepripravenosti na všetko ostatné. Dokonca nám to aj uľahčí život. Verte mi, ja som to zažila. Zažila som to aj s tým učením sa aj bez toho. A ten druhý rok bol veľmi ťažký. To učivo ani nie, ale skôr organizácia a moje psychické zdravie. A aj fyzické. Bola som nesmierne vyčerpaná, lebo som robila projekty do noci a doháňala všetko ráno.

A čo sa stane, keď všetko odložíte na večer? Mimo toho, že budete vyčerpaní a vystresovaní, nemusíte si vždy všetko pamätať. Mozog je večer totiž veľmi unavený. Tak ako my a naše telo, aj mozog potrebuje odpočinok. Preto vám radím, na tento núdzový režim sa nenastavujte príliš často. Spánok je veľmi dôležitý. Je to všeobecne známa vec, ale aj jedna z najviac zanedbávaných vecí. Ak sa chceme cítiť dobre a funkčne, musíme si pospať. Navyše nám to pomáha aj pri učení. Keďže mozog cez noc spracováva informácie, je dobré ísť do postele skôr, ak máme na druhý deň veľmi dôležitú písomku či skúšanie. Nielenže nám to dovolí vypnúť, ale to aj skutočne pomôže. Skúste to niekedy namiesto učenia sa do polnočných hodín.

A teraz k druhej časti tohto učenia. V prvej som vám predstavila učebný plán, ktorý som mala vytvorený a podľa ktorého som sa učila. Ale keď už prišlo na samotné učenie sa, musela som si tiež nájsť nejaký štýl a rutinu, podľa ktorej som sa učila.

Spôsob učenia je individuálny. Dokonca viac ako plán učenia. Každý jeden študent si musí nájsť to svoje. Záleží to hlavne od preferencie zmyslov. Niektorí dávajú dôraz na počúvanie, iní na čítanie a iným zase pomáhajú obrázky či modely. To už záleží len na vás, či si budete čítať nahlas alebo len v duchu. Alebo či si budete kresliť obrázky, aby ste si lepšie zapamätali učivo. Mne napríklad veľmi pomáha zvýrazňovanie. Ja mám skôr grafickú pamäť. Spomeniem si ľahšie na farby a obrázky ako na obyčajné jednofarebné stránky zošitov.

Taktiež mi pomáha, keď si niečo prepíšem na papieriky. Párkrát si prečítam učivo a vytvorím si poznámky z toho, čo si pamätám. Urobím to jednoducho, farebne a heslovito. Potom si to opravím, pridám to, čo mi chýbalo a učím sa len z toho. Lebo vidím, kde mám rezervy. Podobná vec, ktorú robím tiež je to, že si spravím papiere, kde si zjednoduším poznámky a napíšem si to veľmi pekne a prehľadne. Pomôže mi to aj keď to píšem a aj keď si to čítam. Ďalej si robím flashcards. Sú to kartičky, ktoré majú dve strany a sú fakt skvelé. Myslím si, že k tomu netreba viac hovoriť.

Tieto tri veci boli skôr forma ako preskúšať sám seba. Ale často sa dávam preskúšať aj iným ľuďom. Napríklad mojej sestre alebo mamine, keď je to niečo fakt dôležité. A keď prídem do školy tak často sa skúšame so spolužiakmi. Myslím si, že to robí asi každý. Nielenže to je zábava, ale je to veľmi nápomocné.

Keďže som na škole, ktorá je zameraná na jazyky, je pre mňa veľmi dôležité sa učiť aj mimo školy a mimo toho, čo tam robíme. To znamená, že musím chytať slovíčka všade, kde sa dá. Knihy, články, blogy. Čítať, čítať a čítať. Taktiež seriály a videá na youtube.  A keď nachytám nejaké tie slovíčka, všetky si ich zapíšem a zistím význam. A potom z toho spravím slovník. Každý mesiac si v excelovej tabuľke spravím tri stĺpce, kde si nahádžem slovíčka a ich preklad. Je to veľmi dobrá vec a pomáha mi to mať všetky slovíčka pri sebe. Lebo teraz to nemám všetko nakope ako kedysi. Musím to zvládať sama. To je stredná škola bejby. Keďže nie všetky slovíčka sú v tom slovníku kvôli škole, vyhradila som si na to jeden deň v týždni, počas ktorého som sa tomu mala venovať. (I’m not gonna lie, nedodržovala som to.)

Ďalšia dôležitá vec je, že ak chcete mať menej práce doma, pracujte aj v škole. Počúvajte výklad učiteľov a nenechajte sa vyrušovať susedom či telefónom. Dostane sa vám to do hlavy už tam a doma to budete mať ľahšie. Môžu vám pomôcť úplne detaily. Keď si spomeniete, aký smiešny pohyb urobila učiteľka, keď to povedala. A nezabudnite si písať poznámky. Pekné, farebné, úhľadné a heslovité. Bez toho to nepôjde. A pomôže vám to aj pri maturite a aj na vysokej škole. Poznámky sú základ.

Občas, keď niečo neviem, spýtam sa spolužiakov, ktorí mi to radi vysvetlia. Lenže ak to nechápete ani potom, mali by ste dôjsť za učiteľom, ktorý vám to vysvetlí. Učivo je postavené tak, že to na seba nadväzuje. Ak vynecháte jednu dôležitú skladačku, celá stavba vám môže spadnúť.

Urobte z učenia zábavu. Keď ma niečo nebaví, často si to začnem spievať alebo rapovať. Občas pri tom aj tancujem a opakujem si to nahlas. A ak vám to pomôže, môžete si k sebe prizvať kamarátov, ktorí vám iste pomôžu. Nie je nič lepšie, ako sa zobrať do parku so spolužiakmi a vybaliť si úlohy. Máte z krku povinnosti a trávite čas s priateľmi. Tomu sa vraví spojiť príjemné s užitočným. A hlavne si všetci dokážete navzájom pomôcť.

A nakoniec ťaháky. Ak už vám to učivo do hlavy nejde žiadnym spôsobom, nerobte paniku. Starý dobrý ťahák vždy pomôže. Ja osobne ich nepoužívam, ale keď je niečo fakt drsné, spravím to. Väčšinou ich ani nevyužijem, lebo učitelia nie sú až takí zákerní, ako sa zdá. Ale mám rady aj pri tejto veci. Hlavne to spravte sami! Keď si spravíte sami ťahák, najlepšie rukou, dostane sa vám to do hlavy. Už len to, že to píšete vám pomôže. No hlavne ho treba veľmi dobre schovať. Ja svoj ťahák schovám vždy do vrchnáku od pera alebo pod peračník či stehno. Ak máte sukňu, tak ho dajte aj tam. A taký obyčajný ako ťahák na ruku či na lavicu.. to je klasika. Len pozor, aby vám na to neprišli.

PLÁNOVANIE ČASU

Opäť veľmi dôležitá vec, ktorú nesmiete brať na ľahkú váhu. Myslím si, že túto radu dáva snáď každý. Od vašich rodičov po verejne známe osoby. Určite to väčšina z nás na strednej či už základnej škole využíva.

Samozrejme, aj ja si zapisujem dôležité veci a snažím sa dodržať časový harmonogram, no tam to končí. Mne väčšinou chýba motivácia a chuť niečo robiť. Ja robím všetko, len nie to, čo by som mala. Svoju energiu vkladám do úplne zbytočných vecí, lebo som nemotivovaná a neviem si určiť priority. Ale vy nemusíte robiť tú istú chybu. (A ani ja budúci školský rok).

Na úvod si musíte zohnať diár. Môže mať elektronickú či hmotnú podobu. Ja som skôr stará škola, ktorá ma rada všetko po ruke. Navyše mi žiadne aplikácie nevyhovujú a rada si ten diár skrášľujem, keď mám na to čas. A tiež môžete popustiť uzdu kreativite aj inak. Nemusíte si kupovať predražené diáre, ktoré majú v sebe množstvo skvelých stĺpcov a kolóniek, ktoré v živote nevyužijete. Stačí vám niečo čisté a obyčajné. Ja mám napríklad originál diár, kde mám aj dátumy, čas, sviatky a podobné veci čo v tom býva. No často si tam dopĺňam veci ako To-do list, úspech dňa, zapisujem si koľko vody som vypila, kreslím tam, alebo pridám nejaký text či citát. Je to len na mne, čo tam pridám. Musím sa však priznať, že väčšinou sa mi nechce a potom to zostane prázdne. 

Keď už ten diár máte, je veľmi dôležité, aby ste všetky spísané povinnosti stíhali. Vtedy príde na rad spomínaný To-do list plný dôležitých úloh a činností, ktoré musíte za každú cenu stihnúť. Ja si tam vždy narvem úplne hlúposti a venujem deň skôr tomu ako dôležitým veciam. A potom to dopadne tak, že nestíham nič. To nerobte! Najprv dôležité veci, potom zvyšok. Skúste robiť veľké projekty a prípravy na veľké písomky skôr, než deň pred odovzdaním či testovaním. To som občas aj praktizovala, ale nie vždy som to zvládala. Preto je veľmi nutné učiť sa z hodiny na hodinu, lebo pri veľkom teste nemáte toľko práce ako ostatní. Jednoducho a stručne, nerobte nič na poslednú chvíľu. x

PRESTÁVKA

Ak sa učíte príliš dlho, dajte si prestávku. Podľa výskumov je najlepšia prestávka desaťminútová na každých päťdesiat minút učenia sa. Je to mierne drastické, ale samozrejme, že vás to nikto nenúti robiť. Dajte si prestávku, keď to potrebujete. Cez prestávku sa choďte napiť, dať si nejaký ten snack alebo si pustite hudbu. No v žiadnom prípade nechytajte telefón! To je najhoršie čo môžete urobiť a myslím si, že to dobre viete.

Ďalšie prestávka, ktorú chcem prebrať sa netýka ani školy ako skôr životného štýlu. Tak ako musíte mať prestávku počas učenia sa, práce a ďalších namáhavých aktivít, musíte mať prestávku aj v živote. Celý váš deň je plný myšlienok, povinností, stresu a problémov. Namiesto toho, aby ste si sadli, pustili si hudbu a jednoducho vypli, si toho navalíte ešte viac. Skúste to občas. Skôr než budete na hranici síl. Sadnite si, zapnite si relaxačnú hudbu a zavrite oči. Stačí jednoduchých päť až desať minút. Čím viac to budete praktizovať, tým vám to pôjde lepšie.

Najväčšia prestávka je víkend. Nemusíte čakať na letné prázdniny. Vtedy nemusíte robiť nič a jednoducho si oddýchnete. Nech sa deje čokoľvek, nemyslíte na starosti. Jednoducho vypnete. Tento školský rok si chcem vyhradiť víkend na oddych. Neviem, ako sa mi to bude dariť, ale budem sa snažiť. Je veľmi pravdepodobné, že toho budem mať veľa a už to cez týždeň nebudem zvládať, ale budem sa snažiť, aby som mala aj chvíľu na dýchanie. Skúste to aj vy.. dajte si také predsavzatie, že sa všetko naučíte do piatka a nebudete sa musieť učiť cez víkend. Niekedy v priebehu školského roka mi môžete napísať, ako vám to ide.

MOTIVÁCIA

Uff, no motivácia nie je môj veľký kamoš. Ale ak som fakt namotivovaná a mám veľkú chuť niečo robiť, tak to spravím. Najhoršie je pre mňa začať. A čo robím, aby som sa vôbec postavila z postele a odložila mobil? Najprv si pripomeniem, že keď všetko dokončím, budem mať pokoj. Hlavne sa snažím urobiť si príjemné miestečko a atmosféru. Jednoducho sa naladiť do produktívneho módu. Keď niečo robím nasilu, väčšinou to nedopadne dobre a nie som sama so sebou spokojná.

Účinné metódy sú playlist, motivačné citáty alebo odmeny. Ak sa učíte niečo, čo sa vám veľmi nechce, mali by ste sa odmeniť, keď to splníte. Môže to byť nejaká sladkosť alebo minútka na telefóne. Predsa len vy si musíte vybrať niečo, čo vám pomôže dokončiť prácu.

Ďalší typ je, že si na nástenku spíšete zopár goals, ktoré sa viažu k škole. Vyberte si také, ktoré sa dajú dosiahnuť a ktoré pre vás niečo znamenajú. Bude sa vám ľahšie púšťať do roboty, keď si budete každým dňom pripomínať váš cieľ.

A mám ešte jeden spôsob, ako sa motivovať – nechajte si záležať na pomôckach do školy. Pekné zošity, zvýraznený text, kresby a pekné písmo.. to všetko vám učenie spríjemní a dodá vám pozitívnu náladu. Dokonca sa budete cítiť veľmi dobre, keď sa budete učiť z upravených zošitov. Možno sa z učenia stane niečo príjemné.

ZNÁMKY

Veľa študentov sa učí pre známky a nie pre vedomosti. Nehovorím, že som opak, ale snažím sa učiť dôkladne a tak, aby som si to aj zapamätala. Nebudem tvrdiť, že na známkach nezáleží, lebo to tak nie je. No zlé známky neznamenajú koniec sveta. Stane sa.. občas príde nečakaná písomka či zlý deň. Netreba tomu venovať celý svoj čas a myšlienky. Ak máte zlú známku, ľahko sa dá opraviť. Pokiaľ sa snažíte, učiteľ to vidí a vie, že dokážete viac.

Ale stáva sa aj to, že dostanete zlú známku neprávom. Neraz som sa stretla s učiteľmi, ktorí mali celkom zvláštne postupy pri hodnotení žiakov. Ak sa vám zdá, že si na vás učiteľ zasadol a dáva vám neprávom zlé známky, je vhodné to prehodnotiť. Raz som sa rozprávala s mojou známou, ktorá je učiteľka. Hovorila mi, že to je veľmi ťažké hodnotiť žiaka. Teraz hovorím o ústnom skúšaní, kde nemáte žiadnu stupnicu. Často učiteľ nevie, ako má žiaka ohodnotiť. Občas ho porovnáva s ostanými, alebo porovnáva len daného žiaka a jeho schopnosti. Takže sa radšej spýtajte, ak sa vám niečo nezdá, skôr, než ho napadnete, že si na vás zasadol.

Ďalšia vec, čo sa známok týka je konkurencia. Niektorí žiaci majú tendenciu so sebou súperiť. Nemusí to byť povedané nahlas, stačí to iba cítiť a tušiť. Niektorí študenti sa predbiehajú a snažia sa mať lepší výkon, ako ten druhý. Do istej miery je to fajn, ale ak vám nezáleží na ničom inom, len predbehnúť súpera, je to zlé. Ako som už spomínala, učíte sa pre seba. Súperenie či konkurencia môže byť dobrou motiváciou, no nemal by to byť hlavný dôvod, prečo sa učíte.

Snažte sa tohto zlozvyku zbaviť. Čím skôr, tým lepšie. Nepôsobí to na vás priaznivo. Spôsobuje to totiž zlý pocit a závisť. Každý je rozdielny. Máme svoje prednosti a nedostatky. Môžeme mať rezervy tam, kde iní excelujú. Majte to na pamäti, keď sa budete s niekým porovnávať.

KAMARÁTI

Keď som ja prišla do novej školy, poznala som tam troch ľudí. Mali sme ísť do rovnakej triedy, no osud zariadil, že som zostala sama. Dozvedela som sa to až na mieste, keď čítali naše mená. Bola som šokovaná a zaskočená. No dokážem si udržať chladnú hlavu. Preto som si hneď našla kamarátku. V skutočnosti sme išli v tmavej chodbe do našej triedy. Dievča, ktoré bolo najbližšie sa stalo mojou obeťou. Spýtala som sa jej, či si ku mne nesadne. A tak sa z nás stali kamarátky. Zistili sme, že si celkom dobre rozumieme.

Pokiaľ ste však introvert a dvakrát sa nehrniete do zoznamovania sa, nebojte sa. Nejaký extrovert sa vás už ujme. Mimochodom, dajte mi vedieť, aký bol váš prvý deň na novej škole!!

Zo začiatku to bude veľmi čudné a trápne. Budete sa spoznávať, ale nakoniec sa z vás stanú dobrí kamaráti. Predsa len spolu budete tráviť ďalších pár rokov. Jedna a najdôležitejšia rada pri zoznamovaní sa – BUĎTE SAMI SEBOU. Túto radu dáva každý a vždy. Ak sa ostatným vaša osobnosť nepáči, nájde sa niekto iný, kto vás bude mať rád. Hlavne sa nebojte nových ľudí. Je to prirodzené.

UČITELIA

Už som túto tému mierne načrtla. Chcem sa tu však povenovať tomu, ako by ste sa mali k učiteľom správať. Nech je to akýkoľvek idiot, majte k nemu úctu. Aspoň pred ním. Učitelia nie sú stroje, ktoré vidia iba učivo. Taktiež majú city a hlavne uši a oči! Dávajte si pozor, kde čo poviete a čo urobíte. Radšej by som sa však držala na uzde a nepreklínala ho najhoršími nadávkami na chodbe, kde má kabinet.

Buďte jednoducho fake. Učitelia majú radi študentov, ktorí sa často hlásia a ktorí sa zapájajú do hodiny. Sú otvorení, usmievajú sa a a sú milí. Takíto žiaci dostávajú lepšie známky za aktivitu a každý si ich pamätá. No uvedomte si, kde je hranica. Podlizovanie sa učiteľom je vrcholne nepríjemné. Či už pre učiteľa alebo pre vás. Hlavne sa k nemu správajte ako k ostatným. Pochybujem, že dobrý človek by vykrikoval nadávky na jeho známeho, ktorý stojí hneď vedľa neho.

VOĽNÝ ČAS

Veľa študentov, ktorí prídu na novú školu sa boja hlavne toho, ako budú stíhať svoj dovtedajší život. Úplne normálne! Učiva bude viac, ale aj mozog sa trénuje. Je len na vás, ako sa učíte. Ak si vyberiete ťažkú školu, máte na to pravdepodobne predpoklady. Zo začiatku bude všetko ťažké. Noví učitelia, nové deti, nový systém, nové prostredie, ťažšie učivo. Treba si na všetko zvyknúť a brať to v pohode. Prvých pár mesiacov je vždy najťažších. Vtedy sa musíte dostať do koľají.

Ale ako to všetko zvládať, keď je toho veľa? Jednoducho – plánujte si čas. Je dôležité mať pod kontrolou dôležité veci. Zvyšok, ktorý nie je tak dôležitý jednoducho vypustiť. Určite si priority a zamerajte sa na ne. Nerobte veci, ktoré vám zbytočne berú čas a nepridávajú na nálade. Vložte  čas do toho, čo máte radi a čo je pre vás dôležité. A takto sme sa dostali až na začiatok. Všetko je to kruh, ktorý sa neustále točí a opakuje. Je to rutina. Škola je rutina. My si z nej musíme len spraviť zábavu a spríjemniť si ju.

Uff, dostali sme sa až na koniec. Tento článok pre mňa veľa znamená, lebo som sa nad ním trápila celkom dlho. Písala som ho asi dva týždne dozadu, ale dokončila som ho až dnes. Vtedy som sa naň veľmi tešila a pracovala som na ňom až do noci. A odvtedy som ho už neotvorila.

Ale dúfam, že sa vám prvý a možno aj posledný článok zo série Back To School 2018 páčil. Ja som si jeho písanie užila a celkovo som zaň rada, lebo pomôže nielen vám, ale aj mne. Je tu dokopy všetko, čo som sa naučila a čo by ste mali vedieť aj vy. Nepochybujem, že ste minimálne polovicu už poznali. Lenže opakovanie je matka múdrosti, všakže? A navyše, je fajn o tých veciach vedieť, ale ešte lepšie ich aj plniť a praktizovať!

Prajem vám veľa šťastia do nového školského roka! Dúfam, že sa vám vydarí! Ľúbim vás, vaša Lily xoxo.