Feminizmus

August 29, 2020



Feminizmus. 

Feminizmus je označenie pre rôzne hnutia a politické smery zamerané na postavenie žien v politickej, ekonomickej, sociálnej i súkromnej sfére 
– Wikipedia 

A tak to tu máme. Konečne akási kontroverzná téma. To mi trochu chýbalo. Mútiť vody mojich čitateľov a aj ľudí, ktorí sem zavítali prvý raz. Pritom by táto téma ani len nemala byť kontroverzná a všetci by sme mali mať rovnaký názor – ženy a muži sú si rovní. A o tom feminizmus v skutku je. Mrzí ma, že mnoho ľudí nevidí za týmto pojmom túto myšlienku. Predstavujú si ženy, ktoré vonku protestujú za to, aby mohli mať rovnaké práva ako muži, ktoré už predsa dávno majú, no nie? Alebo ženy, ktoré prehlasujú, že budúcnosťou sú ženy*, že všetci muži sú prasatá a násilníci, že ženy si zaslúžia viac ako muži. 

Tomu sa vraví šovinizmus, skúste si teda naštudovať pojmy a vzdelávať sa skôr, než niečo začnete odsudzovať. 

Ale aj ja som bola tento typ človeka. Na tému feminizmu som sa nevyjadrovala, lebo som mala jasný názor – som za to, aby ženy boli rovné mužom. Odsudzovala som „zaryté a šialené“ feministky, ktoré mužom nadávali za to, že im galantne otvorili dvere, alebo za to, že sa na nich čo i len usmiali. Nikdy som si však nemyslela, že toto je feminizmus. Nikdy som si nemyslela, že je správne čo tieto ženy stvárajú. A aj z toho dôvodu som sa nechcela označovať za feministku. 

Ale viete čo? Je mi to jedno. Som feministka a vždy som bola. Mrzí ma, že v tomto storočí a v roku 2020 však čosi také musíme riešiť. Alebo že riešime rasizmus či homofóbiu. Mrzí ma, že len nemôžeme byť ľuďmi. No paradoxne, to ako sa správame práve ukazuje, že sme ľuďmi. Bohužiaľ, ľudia od nepamäti riešili rôzne spory, viedli vojny a neakceptovali inakosť. Máme to v sebe zakódované – bojíme sa nového. Niektorí to prijať nevedia ani po rokoch, iní svoje srdcia však otvoria hneď. 

A prečo som vôbec feministka? Pretože nenávidím neférovosť. Viem, že život nie je fér, ale tak veľmi by som proti tomu chcela bojovať. Chcela by som pre všetkých len to najlepšie a verím v dobro. Verím v to, že každý môže byť šťastný a spokojný. Som slniečkar a pozerám na všetko cez ružové okuliare, a čo? Fantazírujem o svete, ktorý bude raz krásny a pokojný. No na druhú stranu som i realista a viem, že by to ľudí prestalo baviť. Spomeňte si na hodiny dejepisu.. koľko rokov trvalo, kým jedna strana porušila podpísaný mier? Päť, desať, tridsať rokov? 

Nikdy nikoho stopercentne neuspokojíte. No to je na ľuďoch krásne. Každý máme vlastnú hlavu, vlastné názory a pozeráme sa na svet inými očami. Koľkokrát vám ktosi ukázal iný pohľad na danú situáciu a vy ste pochopili, že ste sa na všetko pozerali úplne zle? Ukázal vám, že veci sa dajú vnímať aj inak. A bez toho, bez tej jedinečnosti, ktorá je v každom z nás by sme boli len stroje. Stroje, ktoré robia to, čo im ostatní povedia bez otáľania. 

Čo ma však zraňuje je ten nedostatok empatie, lásky a porozumenia. Nevďak a nenávisť vládne svetom. Keby si občas ľudia spomenuli na všetko, čo už majú. Na rodinu, priateľov, ktorí ich doma čakajú. Keby si len spomenuli na to, aký je svet okolo nich krásny. Toľko príležitostí, toľko nových zážitkov, toľko slobody. Možnosť precestovať svet, možnosť robiť to, čo nás baví a možnosť byť šťastný. Keby si na to len ľudia občas spomenuli. Ani si neviete predstaviť, aká hrča mi naviera v krku. Som taká... neviem. Som dojatá? Smutná? Neviem, ale viem, že si to želám. Želám si, aby sme boli vďační za to, čo máme. Aby sme boli strojcom svojho vlastného šťastia. Aby sme otvorili srdcia a prijali všetkých naokolo. Aby sme boli plní porozumenia a aby sa z nás tie predsudky jednoducho vytratili. Nenávidím ich. Sama s tým mám problém a tak veľmi mi to uberá na šťastí. Zbytočne súdime ľudí okolo seba. A z akého dôvodu? Máme pokrivené ideály a mienky o sebe samých. Ja mám pravdu. Ja to vidím správne. Naša zarytosť nemá konca a ešte sa pritom cítime dobre. 

Nedokážeme všetkých vidieť na rovnakej úrovni ako sme my sami. Bodaj by sme nevideli rozdiely medzi rasami, medzi sexuálnou orientáciou, národnosťou či medzi pohlaviami. Všetci sme si rovní. Všetci sme na tomto svete pre akýsi dôvod. Všetci sme do vienka dostali niečo. A je len na nás ako sa s tým popasujeme. Nemusíme to robiť ťažšie ľuďom, ktorí neboli takí šťastní, aby sa im dostalo to, čo nám. No nemusíme si ani vyčítať, že nie sme schopní dosiahnuť rovnaký úspech ako niekto, kto je vyššie nad nami. Nie všetci sme štartovali z rovnakej pozície. No všetci sme rovnako ľudskí. Ak by týmto svetom nevládla túžba po moci a peniaze, možno by sme si aj navzájom pomáhali. Je tu dostatok miesta pre každého, kto chce uspieť. No najväčší úspech je i tak láska a šťastie. 

Tak prečo som feministka? Lebo ak môžem vyjadriť nejakým spôsobom, že som za to, aby sme si boli všetci rovní, urobím to. Lebo verím v to, že sa na ženy pozerá zvysoka, aj keď je to lepšie ako kedysi. Lebo verím v to, že žena by mala rozhodovať o svojom tele. Lebo verím v to, že si žena zaslúži rovnaký prístup ako muž. Lebo verím v to, že žena má zdravý úsudok a nie je zmietaná emóciami, čo by jej zabraňovali byť v politike. Lebo verím, že žena patrí do kuchyne ale aj na čelo krajiny. Lebo verím tomu, že žena dokáže všetko čo chce a môže byť úspešnejšia ako muž. Lebo verím v to, že žena si môže zvoliť akékoľvek povolanie, zarábať koľko chce a nebyť označovaná hanlivými slovami. Lebo verím v to, že žena v domácnosti, na ktorú zarába muž je rovnako úžasná ako žena, ktorá riadi veľkú korporáciu. A aj preto, lebo verím v to, že je na mužov nasadený priveľký tlak. Lebo verím v to, že muži majú právo byť jemní a nie byť neustále tvrdí a „mužskí“. Lebo verím v to, že muži môžu otvorene prejavovať svoje emócie. Lebo verím v to, že muži si zaslúžia dostať svoje dieťa do opatery, či ho vidieť viackrát týždenne ako cez víkendy. Lebo verím, že muži môžu nosiť ružovú farbu, ktorá nie je len pre ženy. Lebo verím v to, že muži nemusia pracovať na stavbe a nosiť ťažké veci len preto, že sú muži. Lebo verím v to, že chlap môže mať psychické problémy a nebáť sa o nich rozprávať. Lebo verím, že muži sa môžu mýliť a zmeniť názor, nech si za nim akokoľvek tvrdo stáli. Lebo verím, že muži nemusia za všetko platiť. Lebo verím v to, že muži môžu zostať na materskej, zarábať menej ako žena, nosiť make up, plakať, žehliť a variť. 

Som feministka preto, lebo verím, že raz sa tieto stereotypy, ktoré nám ukazujú čo je „ženské“ a čo „mužské“ zboria.  Lebo verím, že raz sa budeme jeden na druhého pozerať ako na ľudí, nie ako na osoby patriace do určitej, spoločnosťou priradenej, škatuľky. 

*the future is female 
Aby som nešla proti sebe, aj ja som si predsa len čosi naštudovala. Na tento slogan bolo veľa zvláštnych názorov a postojov. Čítala som zopár článkov, ktoré mi to ako-tak vysvetlili. Viem, že je to veľmi veľmi kontroverzný nápad. Dá sa interpretovať rôznymi spôsobmi, no stále som nepochopila skutočný a pravý význam toho trička a či vôbec nejaký v 70tych rokoch, kedy bol vytvorený, mal. Je veľmi mätúci a vyvolal vlnu nespokojnosti medzi ľuďmi, ktorí ho v roku 2015 zbadali na Care Delevingne a neskôr iných celebritách. No na nasledujúcej stránke som našla perfektný spôsob akým si tento výrok môžeme vysvetliť = https://madamegandhi.blog/2015/12/09/the-future-is-female/

A k zvyšku článkov, future is female 

(priznám sa, že sama som tento článok nečítala celý, ale vrhnem sa naň hneď ako budem mať čas) 

  • Share:

You Might Also Like

0 comments